Mucha Quartet

11.3.2017 / 18:00 / Malé koncertné štúdio Slovenského rozhlasu

Mucha Quartet – rezidenčný súbor Rádia Devín 2016/2017

(1. koncert druhej sezóny)

MUCHA QUARTET
Juraj Tomka / 1. husle
Andrej Baran / 2. husle
Adam Pechočiak / viola
Pavol Mucha / violončelo

(Na koncerte RHA festivalu zastúpi Veroniku Prokešovú kvôli zdravotnej indispozícii violista Adam Pechočiak.)

Johann Sebastian Bach / Umenie fúgy, BWV 1080 (úprava pre sláčikové kvarteto)
Ľuboš Bernáth / Sláčikové kvarteto č. 2 „Štruktúry a impulzy“ venované výročiu Bélu Bartóka – svetová premiéra
Matin Burlas / Panadol pre laptop a sláčikové kvarteto
Philip Glass / Sláčikové kvarteto č. 5 – slovenská premiéra

Mohol by to byť skvelý koncert, dokonalý výber diel od autorov Bach-Bernáth-Burlas, keby to nepokazil „najväčší podvod hudobného sveta 20.a 21. storočia“ – Philip Glass. Amerického minimalistu už publikum RHA_festivalu pozná. A spolu s ním aj hudbu jeho minimalistických „bratov“ Steve Reicha, Terryho Rileya. Glass by sa určite na tomto mieste ohradil, že je autorom „hudby s repetitívnymi štruktúrami“ a nie nejaký minimalista. Lichotivé označenie mu však prinieslo okrem slávy aj nelichotivú kritiku. A hoci dnes Glass patrí medzi najvplyvnejších autorov sveta, za svoje signifikantné kompozičné postupy dostáva často nálepku už stereotypného skladateľa. Sláčikové kvarteto č.5 je jedným z diel, v ktorom sa rozhodol Glass toto obviňovanie vyvrátiť a priniesol v ňom inovatívne spracovanie a syntézu prvkov svojho „stereotypného“ jazyka. Hudba Philipa Glassa sa stala podkladom k niekoľkým filmom, objavila sa aj v komerčnom formáte, no Glass sa stále pevne hlási k „americkej klasickej minimalistickej škole“. Jeho hudba oslovuje aj mnohých fanúšikov iných (aj populárnych) žánrov, ktoré majú k minimalizmu blízko. Avšak na druhej strane dokáže pre svoju jednoduchú zložitosť spoľahlivo konverzovať s hudbou klasikov ako je Bach alebo Mozart.

A práve preto sa mu v opozícii postaví nedosiahnuteľný, neprekonateľný, priezračne logický, matematicky precízny Johann Sebastian Bach. Otec hudby – vizionár, ktorý svojou tvorbou predpovedá všetok vývoj hudby 18. až 21. storočia. „Nasadí“ ten najťažší z najťažších kalibrov svojej tvorby Umenie fúgy – dokonalé majstrovstvo kontrapunktu posadnuté detailom a túžbou uchopiť všetky dostupné možnosti. Posadnutosť kombinatorikou doviedla Bacha do stavu takej obsesie, že jediná, ktorá dokázala zastaviť to nekonečné tvorivé bádanie a kombinovanie, bola smrť.

Obsedantný sa javí aj záujem slovenského súčasného skladateľa Ľuboša Bernátha o hudbu Bacha, Palestrinu, Machauta, Monteverdiho a mnohých ďalších starých majstrov. Fascinácia polyfóniou a kontapunktom, kompozičnými postupmi viachlasu a gregoriánskeho chorálu silne vplýva na jeho študentov hudobnej teórie, kompozície a predovšetkým na jeho tvorbu. Bernáth však nie je žiadny falzifikátor starého umenia. V hudbe majstrov starého veku nachádza inšpiráciu a podporu svojho hudobného myslenia a svojej poetiky. Jeho tvorba sa tak rada stretáva s Bachovou hudbou, no vďaka svojmu aktuálnemu mysleniu si zachováva štruktúru formátu súčasnej kompozície. Tým vzniká zaujímavá syntéza starých a nových prvkov. Bernáth dokáže konverzovať s minimalistickou faktúrou i s polyfóniou a Sláčikové kvarteto č. 2 s názvom „Štruktúry a impulzy“ je „corpus delicti“ tohto tvrdenia.

Ďalší slovenský súčasný autor Martin Burlas vzbudzovala svojou tvorbou ešte pred pár desaťročiami rozporné alebo opatrné reakcie. Hovorilo sa o jeho zvukovom hedonizme, vplyve západného minimalizmu, autizme či kompozičnom primitivizme. Popri písanej komponovanej hudbe sa venoval aj štúdiovej práci so zvukom a rockovej hudbe. Bol azda najradikálnejším predstaviteľom nastupujúcej generácie. Inštitúcie neprijímali Burlasovu tvorbu, a tak sa napokon sústredil na prácu v experimentálnych súboroch (Ospalý pohyb, 1988-1996, Vitebsk broken, 1992-1994). Vďaka rôznym druhom spolupráce s tradičnými i neštandardnými hudobníkmi, divadelníkmi i filmármi sa stal kľúčovou osobnosťou domácej hudobnej alternatívy. „Mohol to byť skvelý koncert, – keby nie toho Glassa“. Avšak stále môže zachrániť túto dramaturgiu Martin Burlas svojou skladbou Panadol pre laptop a sláčikové kvarteto – autor kompozíciu popísal so svojím príznačným humorom: „…skladba Panadol je voľnou transkripciou tohto často perskribovaného lieku a zároveň úvahou o úlohe analgetík v našom každodennom živote“.

Mucha Quartet – v pozícii rezidenčného súboru Rádia Devín prinesie tento koncert, ktorý je zároveň prvým v druhej sérii ich koncertného cyklu a pôsobnosti na pôde Slovenského rozhlasu.
Koncert vysielame v priamom prenose v Rádiu Devín.